Vo štvrtok 4. mája si pripomíname nedožité 100. výročie narodenia
slovenského historika, medievistu, archivára, vysokoškolského pedagóga a
čestného člena Matice slovenskej Richarda Marsinu.
Narodil sa 4. mája 1923 v Šahách, kde bol Marsinov otec obvodným
notárom. Keď mal dva roky, rodina sa presťahovala do Žiliny, odkiaľ
pochádzali jeho rodičia. Po maturite na gymnáziu v Žiline sa na žiadosť
rodičov prihlásil na Lekársku fakultu, kde absolvoval dva semestre. Po
skončení 2. svetovej vojny prestúpil na Filozofickú fakultu Slovenskej
univerzity v Bratislave. V roku 1949 na nej úspešne ukončil štúdium v
odbore história. Záľubu k histórii získal, keď mal približne 15 rokov.
"Vypožičiaval som si veľa kníh z mestskej knižnice v Žiline a
uvedomil som si zrazu, že viem veľa o českých dejinách, uhorských -
maďarských dejinách, no veľmi málo viem o slovenských. Chýbalo mi naozaj
obsažné dielo o dejinách Slovenska. Tam sa začala moja túžba objavovať
históriu Slovenska, najmä obdobie od Veľkej Moravy do 18. storočia. Toto
obdobie slovenských dejín vo vtedy dostupnej literatúre úplne chýbalo," povedal Marsina pre TASR v rozhovore z roku 2013.
Po škole začal pracovať ako archivár. Najprv to bol Archív hlavného
mesta Bratislavy (1949 - 1950), potom Pôdohospodársky archív (1950 -
1955) a napokon Štátny slovenský ústredný archív (1956 - 1960).
Pracovníkom archívu bol Marsina aj preto, lebo nebol členom
Komunistickej strany a tak nemohol pôsobiť na univerzite. Od roku 1960
pracoval 35 rokov ako vedecký pracovník v Historickom ústave Slovenskej
akadémie vied (SAV), pričom v rokoch 1961 až 1969 bol vedúcim výskumného
pracoviska SAV v Budapešti.
Marsina zásadne odmietal myšlienku, že v prípade stredoveku nemožno hovoriť o Slovensku, ale len o Uhorsku. "Musíme
si byť vedomí toho, že my tu jestvujeme od 8. storočia a že odvtedy
existuje kompaktné územie obývané našimi predkami. Je preto smiešne, ak
niekto hovorí, že Slováci môžu hovoriť o Slovensku len od roku 1918.
Akoby to záležalo len od štátnej organizácie," uviedol historik pre TASR pri príležitosti svojich 90. narodenín.
Od roku 1995 pôsobil na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity, kde
bol emeritným profesorom a viedol prednášky Filozofia dejín a Dejiny
slovenskej historiografie. Dlhší čas prednášal aj Stredovekú diplomatiku
(náuka o listinách) a všeobecný stredoeurópsky diplomatický vývoj.
Už od študentských čias bol členom Historického odboru Matice
slovenskej, pričinil sa o jeho obnovenie v roku 1990 a bol jeho
predsedom a čestným predsedom. Bol tiež členom Výboru Matice slovenskej,
členom Prezídia Matice slovenskej a predsedom Vedeckej rady Matice
slovenskej.
Marsina, ktorý bol aj členom vedeckých spoločností na Slovensku, vo
Francúzsku a v Nemecku a členom redakčných rád slovenských historických
periodík, vytvoril fundamentálne dielo slovenskej a stredoeurópskej
medievistiky Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae. Ide o dva
zväzky tzv. Slovenského diplomatára (1971, 1987), ktoré obsahujú prepis
všetkých písomných prameňov k dejinám Slovenska do roku 1260.
Zároveň je autorom historickej monografie o účinkovaní sv. Cyrila a
Metoda na Veľkej Morave - Metodov boj (1985). Vydal či spoluautorsky sa
podieľal na publikáciách Legendy stredovekého Slovenska s podtitulom
Ideály stredovekého človeka očami cirkevných spisovateľov (1997),
Dokumenty slovenskej národnej identity I. (1998), Slovensko očami
cudzincov (1999). Taktiež je autorom viacerých monografií, štúdií a
článkov publikovaných v historických periodikách.
V roku 2002 mu prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster udelil
štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy. V roku 2015 bol ocenený
Zlatou medailou Trnavskej univerzity a v roku 2017 mu táto univerzita
udelila za celoživotné dielo čestný doktorát.
Uznávaný historik Richard Marsina zomrel 25. marca 2021 v Bratislave vo veku 97 rokov.